Naše telo disponuje dômyselným mechanizmom, ktorý mu umožňuje si efektívne oddýchnuť a načerpať sily: Keď mozog zaznamená, že očami nevstupuje do tela žiadne svetlo (teda že je vonku tma), jeho časť s názvom epifýza začne produkovať hormón melatonín, ktorý má výrazne tlmivé účinky na nervovú sústavu, a celé telo sa uvedie do pokoja, čo nám umožní zaspať. Ráno, keď do očí prenikne jasné slnečné svetlo, epifýza produkciu melatonínu ukončí a my sme opäť prebudení a čulí.
Je tu ale háčik: takto bezproblémovo to totiž fungovalo len u našich dávnych prapredkov, ktorí uvideli svetlo sveta v rovníkovej Afrike. Keď ale ľudstvo začalo migrovať ďalej od rovníka, okrem celého radu iných nástrah sa naši prapraprarodičia stretli aj s tým, že počas zimy sú noci dlhé a vo dne svetla poskromne. A my s týmto "temným dedičstvom" zápasíme dodnes.
Práve nedostatok slnečného svetla totiž vedie v chladných mesiacoch roka k tomu, že do epifýzy nedorazí dostatočný signál k ukončeniu produkcie melatonínu. Naše telo tak má stále noc, a prevažná väčšina z nás sa nachádza v stálom útlme. U niektorých ľudí sú ale jeho prejavy natoľko výrazné, že im to takmer znemožňuje normálne fungovať. Potom hovoríme o tzv. sezónnej afektívnej poruche, pre ktorú sa tiež používa anglická skratka SAD.
Únava, depka i bolesti chrbta.
Sezónna afektívna porucha sa prejavuje totiž radom nielen psychických, ale najmä telesných príznakov, pre ktoré je typické práve to, že sa objavujú s príchodom jesene a na jar až zázračne miznú. Odborníci používajú pri diagnostikovaní SAD špeciálne dotazníky, v ktorých ľudia hodnotia mieru jednotlivých prejavov. My sme pre vás zostavili prehľad najčastejších z nich:
Kríza energie - Prakticky všetci pacienti so SAD sa zhodujú, že počas chladných mesiacov roka pociťujú výrazný úbytok energie. Martina (42) napríklad opisuje. "Mám pocit, ako by ma na jeseň niekto vypol - zrazu nič nefunguje, ako má. Celý deň sa sotva vlečie, ráno sa musím dlho presviedčať, aby som vôbec vstala z postele a odplazila sa do práce. Úlohy, ktoré v lete ľahko zvládam, sú v zime nad moje sily."
Ospalosť - Ďalším príznakom, ktorú postihnutí takmer zhodne opisujú, je vyššia potreba spánku a problémy s ranným prebúdzaním. Meranie elektrickej aktivity mozgu preukázalo, že u pacientov so SAD dochádza k narušeniu fázy hlbokého spánku. Ten je potom prerušovaný a menej kvalitný.
Vyššia chuť do jedla - Výskumy amerických a švajčiarskych vedcov zhodne potvrdili, že ľudia so SAD menia s príchodom jesene dramaticky svoje stravovacie zvyklosti, pričom dávajú prednosť najmä potravinám s vysokým obsahom cukru. Po nich totiž produkujú viac nervového prenášača serotonínu, ktorého nedostatok je jedným z príčin vzniku choroby, a vďaka tomu pociťujú výrazný príliv energie. Preto aj počas zimy výrazne pribúdajú na váhe.
Pokles chuti na sex - Tento tiež typický prejav SAD čiastočne súvisí s poklesom celkovej aktivity. Postihnutí ľudia však zároveň cítia aj menšiu potrebu fyzických kontaktov ako takých a častejšie vyhľadávajú samotu.
Nižšia schopnosť riešiť problémy - Podľa amerického bádateľa Dr Johna Dochertyho súvisí so SAD tiež výrazný pokles pracovnej a študijnej výkonnosti. Dochádza k poklesu koncentrácie, pamäti, kreativity, postihnutí ťažšie organizujú svoj čas, zameriavajú sa na cieľ a majú problémy s riešením aj zdanlivo jednoduchých úloh. V kombinácii s nižšou motiváciou, hladinou energie a nižšiou ochotou ku kontaktu s druhými to často vedie k problémom na pracovisku či v škole.
Zmeny nálady - napriek ľudovému označeniu SAD termínom "zimné depresie", nie sú zmeny nálady hlavným, ale ani nutným príznakom. Väčšina pacientov začne oveľa skôr pociťovať fyzické ťažkosti a u mnohých z nich sa depresie vôbec nikdy neobjavia. Zmeny nálad sa tiež občas prejavujú spôsobom, ktorý postihnutie ani neoznačuje termínom "depresia". Tridsaťpäťročný Aleš ich opisuje nasledovne: "Nič ma nebaví a neteší - práca, koníčky, deti, proste nič. Niekedy mám aj pocit, že by mi bolo lepšie bez rodiny, proste ma to zaťažuje. Do práce chodím s úzkosťou, riešenie najmenšieho problému vyžaduje neskutočné úsilie. Navyše sa mi vôbec nechce komunikovať s ľuďmi. Najradšej by som sa zavrel do kancelárie a nedvíhal telefóny."
Zdravotné problémy - SAD sa môže prejavovať aj radom zdravotných problémov. Typické sú bolesti hlavy, chrbta, svalov a tiež vyššia náchylnosť k infekciám, napríklad ako u Magdy (38): "Mám pocit, ako by som mala virózu celú zimu", hovorí. "Nie je to síce nič závažného, aby ma to donútilo zostať v posteli, ale večne ma prenasledujú bolesti v krku, nádcha, opary ... Dni, kedy sa cítim zdravá, by som spočítala na prstoch jednej ruky."
Premenštruačný syndróm - Ten síce nepatrí medzi typické príznaky SAD, rad žien, ktoré v týždni pred menštruáciou trpia podráždenosťou, zvýšenou chuťou do jedla, bolesťami brucha, opuchmi a pod, však uvádza, že sa u nich problémy zhoršujú v chladných mesiacoch roka.
Trochu iná chémia
Prečo ale dochádza k tomu, že niektorí ľudia v zime pociťujú len miernu formu týchto príznakov, zatiaľ čo iní zápasia so SAD? Výskumy amerických lekárov Thomasa Webeho a Normana E. Rosenthala ale naznačujú, že u ľudí trpiacich SAD prebiehajú v mozgu mierne odlišné chemické pochody - aj keď majú oči v poriadku, ich mozog reaguje, ako by žiadne svetlo nevideli, a nezastavuje produkciu melatonínu.
Štúdia vykonaná v Škandinávii zase potvrdila, že u ľudí so SAD sa v hypotalame, v časti mozgu zodpovednej za rad základných telesných pochodov, v zime nachádza oveľa menej látky serotonínu ako u zdravých osôb. Práve nedostatok tohto neurotransmiteru (tj látky umožňujúcej prenos vzruchu medzi dvoma nervovými bunkami) môže byť príčinou toho, že niektoré telesné pochody proste neprebiehajú tak, ako majú. Určité rozdiely vedci objavili i v produkcii neurotransmiterov dopamínu, ktorý je zodpovedný za prežívanie pocitov potešenia a radosti.
Svetlo, ktoré vyženie tmu z duše
Keď vedci odhalili hlavnú príčinu SAD, teda zvýšenú produkciu melatonínu vplyvom nedostatku svetla, bol už len krôčik k tomu objaviť ten najlogickejší spôsob liečby - terapiu jasným plnospektrálnym svetlom. Prvé odborné štúdie, ktoré preukázali, že to skutočne funguje, prebehli v 70.rokoch 20. storočia. Od roku 1993 je potom svetelná terapia používaná ako najdôležitejšia súčasť liečby SAD (v ťažších prípadoch sa dopĺňa užívaním antidepresív a psychoterapiou). S úspechom ju však môžu využívať aj tí, ktorí počas temných častí roka trpia len miernejšou formou niektorých príznakov, najmä ospalosťou a úbytkom energie. Na svetelnú terapiu je možné dochádzať do špecializovaných centier, vzhľadom k časovej náročnosti je však vhodné zaobstarať si prístroj vhodný pre domáce použitie.
Autor: Peter Sale
ODPORÚČAME:
